Institut sv. Josefa

KYSELÉ "SLADKÉ" FRANCÚZSKO
Branislav Michalka

Francúzsko/Paríž - Svätý otec sa zase po čase ocitol vo Francúzsku. Vo Francúzsku, tejto niekdajšej prvorodenej dcére Cirkvi, máme teraz laickú (slobodomurársku) republiku a tak iste nebude o zábavu núdza. Príchod pápeža, zarámovaný do úvodných tónov Marseillesy na uvítanie, dáva tušiť koľko kyslých letkvarov bude musieť Cirkev svätá opäť vypiť počas týchto dní. Už to, že je papež vítaný za zvukov piesne, pri ktorej sa rabovali kláštory, mučili a popravovali katolíci počas Francúzskej revolúcie, svedčí o súčasnom postavení katolíckej Cirkvi, ktorá

začína pripomínať bezodnú nádobu, schopnú prehltnúť čokolvek, bez schopnosti to stráviť, následne sa zvíjať v bolestiach a ešte sa tváriť aké je to všetko milé a príjemné. Za tento služobnícky postoj je potom náležite odmenená. Môže sa stretnúť s liliputánom pochádzajúcim z uhorských stepí (a z ešte vzdialenejších pustatín) o rozmeroch hodných Napoleona a s jeho metresou, treťotriednou talianskou modelkou otravujúcou svet podpriemernými cd-nosičmi. Snáď ani Pius VII., unesený Napoleonom, nebol tak ponížený.

Avšak na rozdiel od Pia VII. si Benedikt XVI., zdá sa, v tomto trudnobôľnom postavení priam medí. Snáď v domnení, že degeneratívny vplyv Francúzskej revolúcie na Európu je ešte málo oslávený, rozhodol sa pod tohoto prihlúplého rousseauovsko-voltaireovského Fénixa, ktorý neustále vstáva z popola, k radosti všetkých dospelých detí, priložiť svoje polienko. Hneď prvý deň návštevy sme sa dozvedeli z pápežových úst že: "Teraz sa Francúzsko teší zo slobodného režimu. Predchádzajúca nedôvera sa zmenila na pokojný a pozitívny dialóg, ktorý sa čím ďalej tým viac konsoliduje." Aká to úľava, že republika, ktorá zhabala celý cirkevný majetok, povraždila státisíce katolíkov vo Vendée, Bretónsku, Normandii etc. a už dvesto rokov bojuje proti Cirkvi je tu. Čo by si bez nej Cirkev počala. Pod konsolidáciou môžeme samozrejme rozumieť pomalé, ale isté prispôsobovanie sa Cirkvi lóžovým požiadavkám. Ale čujeme ďalej: "Teraz nastal okamžik keď Francúzsko môže ukázať, podľa svojej vznešenej tradície, že lpie na ľudských právach a na ich presadzovaní pre blaho jednotlivca aj spoločnosti." Takže z tzv. ľudských práv, vyhlásených Francúzskou revolúciou a odsúdených pápežmi Piom VII. a Gregorom XVI., sa nám stala dokonca VZNEŠENÁ TRADÍCIA. Posvätená gilotínou, predpokladám.

Pán Szarkózy si hudie spolu s pápežom o "pozitívnej laicite" štátu. U pána prezidenta vec pochopiteľná, veď inak by sa nemohol, po vzore iného trpaslíka ležiaceho v Invalidovni, rozvádzať kedy sa mu zachce a ešte potom na drzovku rozprávať o rozklade rodiny v modernom Francúzsku. U pápeža vec nie až tak pochopiteľná, pretože jeho výroky o tom, že " treba uchovať laicitu štátu" !!!!, aby bola umožnená náboženská sloboda, sú v príkrom rozpore s cirkevným účením. Odluka Cirkvi od štátu (nie finančná, ale celková) bola odsúdená ako blud v encyklike Mirari vos Gregora XVI. a v Syllabe bl. Pia IX., v článkoch 19-38. Nemusíme ani dodávať, že vyhlásenia encyklík sú záväzné pre všetkých katolíkov bez výnimky.

K hlavnému stretnutiu pápeža s Parížanmi má dôjsť zajtra pri svätej omši pred Invalidovňou. Lepšie miesto ani nemohlo byť nájdené. Sám veľký Napoleon sa bude pozerať na následovníka toho, ktorého dal kedysi uniesť, aby ho donútil k nedobrovoľnej korunovácii. Teraz však treba korunovať celú Republiku. Najlepšie vencom z nejakej omamnej byliny, aby nepríjemná pamäť nehatala radostné zore budúceho liberálno-laicko-ekumenického raja medzi Rýnom a Pirenejami.

Převzato s dovolením autora z http://sispravy.blogspot.com